Roman Illovský, rodák zo Slovenska pracuje vo filmovom priemysle ako „art director“.Študoval maliarstvo v Československu a v Austrálii na Julian Ashton Art School. K jeho koníčkom patrí okrem filmu a maľovania aj literatúra – vydal knihu "Nahá Bolesť Chvíľ V Hriešnej Samote". Strávil celé roky na rôznych filmových lokalitách v Európe ale i na na Novom Zélande.A pracoval s celým radom špičkových svetových režiséroch.
Čomu vďačíme za to, že sme ťa mohli privítať tu v Sydney?
Je tak strašne málo filmovej práce, že človek musí kvôli nej „pendlovať“. Nie stále sa mi chce cestovať lebo je to predsa len trošku z ruky tá Austrália, alebo môžeme povedať, že Austrália je správne , ale Európa je trochu zle situovaná. Necítim sa tu však ako na návšteve...
V Austrálii som býval od r. ‘87. Patril som k tej poslednej vlne, čo ešte utekali z komunizmu. Žil som tu s prestávkami a odišiel som do Čiech v ‘99 roku.
Moja dcéra Karin mala 14 mesiacov, keď sme sem prišli a prakticky celý jej život je už iba Austrália. Ona tiež rada cestuje, ale nie s tým, že by sa sťahovala tak ako ja.
Moje hlavné sídlo je v Čechách, potom mám veci v Bratislave, i tu u dcéry, ba i na Novom Zélande... Začína mi to vadiť.
Po 12-14-16 hodinovom pracovnom dni, čo človek potrebuje - akurát sprchu, ľahnúť si a spať. Vtedy vám stačí aj prenajatý priestor, kde je len posteľ a kúpelňa.
Rád by som si už našiel niečo pohodlnejšie, kde si môžem napríklad ráno v pohode pospať. Z toho dôvodu neznášam natáčanie amerických filmov. Sú to úplný blázni. Všetci stávajú o piatej. (smeje sa)
Roman ty pracuješ ako scénograf...
R: Nie je to nie je presné, u nás tomu hovoria scénograf alebo architekt, ale na to, čo robím je presnejšie pomenovanie, ktoré používajú v anglosaskom svete a to je „stand-by art director “ alebo „art director“.
Ak napríklad nejaká filmová spoločnosť prenajme v Čechách Barrandov, potrebujú niekoho, kto im postaví scény. Potom musia mať niekoho, kto to má na starosti počas natáčania. Niektoré kulisy nemusia režisérovi celkom vyhovovať a tak zas potrebuje niekoho, kto má na starosti, aby sa to prestavalo. Čiže sú tam ľudia od stavby, scénický maliar a tak ďalej. Zvyčajne steny i stropy sú odstavné, aby sa to dalo nasvietiť i lepšie umiestniť kamery...
A čo exteriéry?
Tam je to ešte zložitejšie. Stalo sa mi, že sme točili exteriéry „Posledný Samuraj“ / The Last Samurai / ...Týždeň sa točili iba boje. Tisíce koní, tisíce komparzistov... Bolo to obrovskom poli na Novom Zélande pri teplotách 30 stupňov. Režisér / Edward Zwick / povedal : „Bojím sa, že keď začneme točiť v pondelok, v piatok tá tráva bude úplne žltá. Slnko ju úplne vypáli... Čo s tým spravíme?“ „Natrieme pole na zeleno!“ povedal som. To bola tá finálna veľká bitka...
Podobné veci sa stávajú často. Na Tristanovi a Izolde / Tristan + Isolde/ od režiséra Kevina Reynoldsa, sa natáčanie začalo v lete, potom sa zranil herec a šesť mesiacov bola pauza a muselo sa to dokončiť v zime. Točilo sa niekde pri Berounke....
S tými veľkými „sluníčkami“ sme tam nahrievali aby na lodi nebola námraza.
Ako dlho si bol na Novom Zélande počas filmovania „Posledného Samuraja?
9-10 mesiacov. Pretože sme tam boli úplne od začiatku, ešte keď sa len hľadali vhodné lokality, potom sa našli a začala sa tam stavať dedina v tomto konkrétnom prípade.
To miesto bolo nádherne ,ale úplne izolované, nebola tam ani prístupová cesta a ten prvý materiál nám museli priviezť helikoptérou. Navyše v tejto lokalite na Novom Zélande z 9 mesiacov 8 a ¾ prší...
Odvtedy som robil ešte film „Jump“ v Rakúsku a potom další film, ktorý som robil bol „Červený Barón“.
Ako si sa dostal do sveta filmu?
Celkom náhodou. Proste v pravý čas sedíš v tej správnej „hospode“ s tým správnym francúzskym producentom. A ten ti dá tú prvú príležitosť.
A ktorý to bol film? A na ktorých ďalších filmoch si ešte pracoval?
To boli „Bídnici“ – „Bedári“ a minulý rok sa do kín dostal dalšie „Hannibal Rising” a tohto roku “Wanted” , na ktorých som opäť pracoval ako stand-by art director. Hanibal Rising sa natáčal vo Francúzsku, Litve a v Prahe.Zo známejších hercov tam hral Rhys Ifans. Na druhú stranu “Wanted” režírovaný Timurom Bekmambetovom mal hviezdne obsadenie.Hrali tam James McAvoy, Morgan Freeman, Angelina Jolie, Terence Stamp a natáčal sa v USA, Maďarsku a v Čechách.
Der Rote Baron – Červený barón je nemecký film,na ktorom si tiež pracoval. Mohol by si nám ho bližšie predstaviť? Tu v Austrálii sme k nemu zatiaľ nedostali, popritom ho svetové kritiky označili, ako vojnový film bez Disneylandu na rozdiel od amerických vojnových filmov.
Hlavnou postavou je tu major von Richthofen, ktorý začal svoju kariéru ako nadšený mladý letec… pre neutíchajúci entuziazmus mladosti je vojna niečo ako rugbyový zápas. Akurát, že teraz po sebe strieľame na oblohe a je to strašná sranda. Hlavný hrdina takto prežil veľkú časť prvej svetovej vojny , zostrelil asi deväť nepriateľských lietadiel a dostal množstvo vyznamenaní. Potom však rýchlo dospel a ku koncu vojny bol vyslovene proti vojnovo zameraný a začal kritizovať Nemecko... Vedenie ho potom nechcelo nechať lietať, pretože ho použili na propagandu. Piloti vtedy boli skoro všetko mladý aj len 17 roční chlapci a von Richthofen bol ich vzorom. Hlavný hrdina sa odmietne dávať ďalej zneužívať a... napokon to skončí tragicky.
/len pre zaujímavosť dodávame, že baróna zostrelili blízko Sailly-le-Sac, pevnosti, ktorá mala austrálsku posádku a povráva sa, že najväčšie letecké eso prvej svetovej vojny zostrelil guľometník austrálskej armády so slovanským menom./
Spomínal si nám aj zaujímavú spoluprácu s Romanom Polanskim na jeho filme Oliver Twist...
To bolo úplne úžasné. Kvôli tomu filmu sme vybudovali „ako keby“ centrum Londýna postavené na pozemku Barrandova. ( Za ateliérmi je tam veľká voľná plocha a na nej sa zvyčajne stavajú exteriéry. )
Bolo to skutočne veľké a monumentálne, niečo, čo človeku vyrazí dych. Námestie, ulice , podchody. Predstavte si námestíčko. Geniálne designované. Kópia toho, čo bolo v Londýne, ale malo to jediné krízové miesto a hneď v prvý natáčací deň v tých dekoráciách mi povedali: „Ale Roman, ja chcem točiť tu! Čo spravíme s tým sídliskom?“ V záberoch tam bolo vidno Barrandovské sídlisko a paneláky...
Ako vlastne funguje takáto medzinárodná spolupráca?
Obyčajne príde designer – v tom to prípade Allan Starski ( získal Oskara, Cézara a mnoho ďalších cien ) a pokúsi sa spojiť s nejakým “art directorom” miestnym. V prípade „Olivera Twista“ to bol Jindra Kočí – vynikajúci český “art director” robil kedysi Arabelu („The League of Extraordinary Gentlemen”, “AVP: Alien vs. Predator” , Červený baron atď). Ten potom osloví konštrukčné firmy v Prahe, podľa toho aký je veľký rozsah prác. Ak staviame niečo monumentálne vyzve niektorú z veľkých firiem. A oni to nie sú niekedy schopní urobiť, preto potrebuje niekoho miestneho a on mu to zorganizuje. Popritom sa to musí urobiť čo najlacnejšie!
Aký materiál sa to zvyčajne používa?
Fasády sú sádrové odliatky, ktoré podporuje drevená konštrukcia. „Polopatisticky“ je to drevená stena podopretá „téčkom“, aby nespadla a z druhej strany sa na to nalepia alebo nastrieľajú odliatky tehlového muriva alebo kameňa či iného materiálu. Potom sa to zatrie šelakom, aby to nesalo farbu. Zatým sa steny zamaľujú a pridá sa tam i patina. Ak by ste tam priviedli človeka so zaviazaným očami a sňali mu šatku dole uprostred dekorácií, skutočne by uveril, že je v meste. Ak by to však obišiel z druhej strany, videl by že je to len podopreté odpadové drevo a klince z toho trčia všetkými smermi... Keď sa potom dofilmuje prídu tam dva buldozéry a...
Stavajú sa aj rôzne trikové dekorácie... Ak si pamätáte napr. Lord of the rings.
Tam bola scéna, keď sedeli herci za stolom a jedni vyzerali ako „obri“ a druhí ako „trpaslíci“ . To sa proste vyrobí stôl, ktorý je na jednom konci široký a na druhom sa zužuje. Keď sa to točí pod určitým uhlom, vyzerá to, že ten stôl je stále rovnaký a že jeden herec je strašne veľký a druhý herec vedľa neho vyzerá malý a podobne.
Keď sme točili „Tristana a Izoldu“, boli tam jaskyne a aby jaskyňa vyzerala, že sa tiahne donekonečna, bolo to urobené tak, že sa scéna vlastne zužovala. Keď sa to nasvieti a svetlo je postupne stále tlmenejšie a tlmenejšie, vytvoríte optický klam, že jaskyňa je kilometre dlhá. A pritom je dlhá iba 980 m... (smeje sa)
Môžeš nám uviesť pár slávnych a známych mien ľudí, ktorých si stretol?
Slávnych a známych? (smeje sa) Tak hádam len tých ,ktorých súčasný svet považuje za slávnych a známych...
Tom Cruise, Hillary Swank, Bruce Willis... ale i Roman Polansky... S ktorým sa skutočne profesne fantasticky spolupracuje. Čo sa mi konkrétne na ňom najviac páči je to, že je to skutočne logicky uvažujúci človek.
Je kopec ľudí, ktorí sú menej profesionálni. Film je z nepochopiteľných dôvodov ... alebo skôr z pochopiteľných dôvodov strašne atraktívny pre ľudí, ktorí sú takzvaní strašne veľkí „filmakeri “ ešte aj tu v Sydney už pomaly nemáte inštalatéra, už sú tu všetci len producenti. (smeje sa). Ak prídete do LA, hocikto, kto robil inštalatéra sa vám predstaví ako „filmaker .“ Čím chcem povedať, že veľa ľudí sa k robeniu filmov dostane, ale profesne v tom nie sú dosť dobrí a nahradzujú to trebárs aroganciou.
Popritom sú ľudia ako napríklad Roman Polanski, ktorý dosiahol v tom svojom obore skutočne už všetko a nemusí si nič dokazovať. Všetci ho i poznajú a akceptujú a keď k nemu príde i tá posledná kostymérka a povie mu: „Roman stala sa taká a taká vec...“ nezačne na ňu kričať len preto, že on je režisér a ona je kostymérka...
Čiže to sa mi strašne rátalo, že sa s ním dalo komunikovať. Keď mu niekto povedal, že „áno ale toto bude trvať dve hodiny...“ tak na to povedal, že „dve hodiny nemáme, to by stalo kopec peňazí“ alebo jednoducho „áno, urobte to“ .
Ako ste sa pri filmovaní dorozumievali?
Tak na túto tému mám peknú príhodu. Pri filmovaní Olivera Twista bola pani, pôvodom z Francúzska, ktorá spolupracovala na písaní scénara a ktorá robila snáď na všetkých jeho filmoch /Polanského/ a mala asi osemdesiat rokov.
Točili sme niečo a ona prišla za režisérom a volala: „Roman, excusez-moi…” Polanski sa otočil a povedal jej anglicky : „Koľkokrát ti mám hovoriť tu sú Taliani, Francúzi, Nemci, Poliaci, Česi a aby sme všetci vedeli o čom sa hovorí a aby sme všetci vedeli si navzájom eventuálne pomáhať, musíme sa dorozumievať anglicky.“
Ona povedala: „Ok, Ok“ a začala hovoriť anglicky.
Polanski sa potom otočil na svojho poľského kameramana po poľsky : „Marek a počom my nekrenčime...?“ poz.editora – toto fakt neviem, ako sa to píše...
Polanski skutočne plynulo prechádza z angličtiny do francúzštiny alebo poľštiny.
(jeho manželka je známa francúzska herečka Emmanuelle Seigner) .
A pracoval si na nejakom filme aj na Slovensku?
Pracoval som na mnohých miestach, ale na Slovensku nie. Raz síce točili niečo na Slovensku a Jano Sloboda mi povedal „Jasné potrebujeme ťa - vybav si živnostenský list.“ No potom sa ukázalo,že by som mal si vyplniť celé formuláre.
Ani na Novom Zélande to vôbec nebolo treba. V Rakúsku i v Nemecku a podobne tiež majú také ekvivalenty ale nikdy to nebol problém...
I na tom Slovensku tam pri natáčaní pracovali ľudia z celého sveta.. ale možno preto, že i ja som Slovák, tak ma popreháňali...neviem, lebo som sa s tým už proste viac nezaoberal...
Čo si robil v poslednej dobe?
Posledny film som už spomínal volá sa “Wanted”. Musim sa priznat, ze v poslednom čase som moc nepracoval – pretože sme čakali prírastok do rodiny. A tak som len chviľu zaskakoval ako rekvík pre serial " Ulice" pre CZ TV NOVA. To je tak akurát všetko. Toho času sa živím prácou na TV serialy pre BBC " Out of Blue."
Images:http://creativecommons.org/licenses/by-sa/2.5/
polansky - Created by Rita Molnár Angelina Jolie, - World Economic Forum from Cologny, Switzerland
