Andrej Bučko - Novinár a moderátor slovenského vysielania SBS v Austrálii
Košický rodák Andrej Bučko už niekoľko rokov pripravuje vysielanie SBS v slovenskom jazyku z Melbourne. Po vyštudovaní fakulty žurnalistiky pracoval na Slovensku ako novinár.
Do Austrálie emigroval roku 1996. V minulosti i v súčasnosti spolupracuje s médiami na Slovensku - či už je to Slovenská televízia, televízia Markíza, Slovenský rozhlas alebo i noviny SME atd. Pripravuje pre nich hlavne reportáže zo športových podujatí nielen v Austrálii ale i vo svete..
Bucko s Hantuchovou
V publicistike a vysielaní pracuješ už viac ako 25 rokov. Prispievaš i do SME na Slovensku, robil si interviews pre Slovensky rozhlas... Minulý rok si robil reportáž z Majstrovstiev sveta atletiky v Tokiu. Aké zaujímavé reportáže si robil tohto roku a na čo sa práve chystáš?
Tento rok sa začal tradične tenisom, takže som pokrýval Hopmanov pohár v Perthe, kde mali aj Slováci zastúpenie v zákulisí (Djokovičov tréner Marián Vajda a Navrátilovej umelecký partner Juraj Králik vo výtvarnom projekte Grand Slam), potom Kooyong Classic a Australian Open so všetkými najväčšími hviezdami. Bol som s manželkou na súkromnej dovolenke v Malajzii, potom som vysielal futbal z Melbournu Austrália – Katar, kvalifikačný zápas o postup na MS 2010 a najväčšou udalosťou bolo futbalové EURO 2008 v Rakúsku a Švajčiarsku, kde mala stanica SBS výhradné práva. Takže som pochodil 8 miest, 8 štadiónov a robil rozhovory s futbalovými megahviezdami plus inými v zákulisí ako spevák Enrique Iglesias, Putinov ruský minister športu Vitali Mutko, či juhoafrický minister financií a šéf MS 2010 Danny Jordaan. Teraz sa okrem dovolenky v Queenslande s rodinou (november) chystám pokrývať historickú návštevu slovenského ministra zahraničných vecí Jána Kubiša v Austrálii a po Silvestri poďho znovu na tenisový kolotoč začínajúci v Perthe.
Často moderuješ športové vysielania, venuješ sa nejakému športu aj aktívne?
Aktívne, ak sa to dá tak povedať, hrám tenis (pre nedostatok času čoraz menej), rád si zaplávam, kedysi som hrával veľa futbal, stolný tenis, ale nič profesionálne, ak nerátam nejaká tenisové VIP turnaje a študentské pingpongové časy za školu.
Andrej a Hewitt
Aký je tvoj názor na súčasný vrcholový šport a jeho postavenie v spoločnosti? Mne osobne sa vidí veľmi preceňovaný. Tu v Austrálii sa mu venuje skutočne veľký priestor v televízii a rozhlase - priam na úkor iných informácii. Takže napokon priemerný občan vymenuje spakruky mená desiatok športovcov a skóre posledných zápasov, ale nepozná mená nositeľov Nobelovej ceny alebo členov vlády atd. Je dnešný šport ešte vôbec súčasťou kultúry ako kedysi? Nejde dnes už len o business, veľké peniaze a reklamu?
Je to vo veľkej miere pravda, aj keď som radšej za šport než za americké krváky a bláznivé reality v televízii. Neplatí to však o všetkých športoch. Iba tie najväčšie sa stali biznisom a vyleteli do astronomických výšok. Platy športovcom, reklamy, poplatky za televízne práva, drogy, mediálne boje, megalománske olympiády. Všetko sa dá speňažiť. Šport hrá už podradnú úlohu. No sú aj takzvané menšie športy a nižšie ligy, kde tieto peniaze nie sú a športovci sa len ťažko pretlčú. Sú zanietení športovci, čo v mene úspechu a ušľachtilého cieľa neváhajú dať dom na pôžičku, vziať extra zamestnanie a vstávať ráno o piatej, lebo ich obetavosť riadi sen. Sú ľudia, čo si zahrajú a zasúťažia bez honorárov, Týchto treba propagovať a ukazovať príklady. Nie som fanúšikom dlhých prenosov z kriketu, AFL, rugby, koní a podobných športov v Austrálii, hoci tu žijem 12 rokov. Stále vrie vo mne európska krv na iné hry, ale som za to, aby vláda dávala peniaze na šport, a to nielen vrcholový, no aj pre deti. Aby rozvíjala telo i ducha správnym smerom, a pritom nezabúdala ani na Nositeľov Nobelovej ceny. Skrátka, triezvo s mierou a bez velebenia bohatých, namyslených hviezd. Verím v staré overené z biblie: Poslední budú prví a prví budú poslední.
Ľudia si ani neuvedomuju aké množstvo informácii a nielen so športovou tematikou si na Slovensko odoslal, koľkých ľudí i firmy si skontaktoval a koľkým si priamo pomohol.
Ba i pohostinnosť Tvojej manželky Danky je známa... Minulý rok sa Ti podarilo vybaviť účinkovanie Lúčnice v Austrálii. Ako si sa vlastne k tomu dostal?
Lúčnica ma oslovila už roku 1999, keď tu bola prvýkrát v Austrálii. Ľudia z jej manažmentu ma poznajú zo Slovenska, z práce v televízii, médiách, ale aj z organizácie veľkých podujatí. Lúčnica nebola mojou prvou lastovičkou. Vhupol som do toho 17-ročný, keď so pomáhal organizovať prvýkrát hokejový turnaj o Cenu Izvestijí v Moskve, kde som bol v organizačnom výbore 5 rokov. Pribudli dvoje MS, vrátane zlatých pražských 1985, Svetový pohár v USA a Kanade 1996. V atketike som pomáhal organizovať slávny bratislavský míting Grand Prix Pravda – Televízia – Slovnaft, v gymnastike som bol manažérom turnaja Košice Cup Open a viedol ich delegáciu na MS 1995 v japonskom Sabae, dvakrát som bol členom výpravy SGF na MS, pomáhal som v organizačnom výbore plaveckých MS 2007 v Melbourne, pričinil som sa o 5 tenisových exhibícií v Bratislave s Artmediou a pánom Janom Kukalom (prišli osobnosti ako Lendl, Navrátilová, Becker, Sanchezová, Hingisová, Grafová), pomáhal som pri návšteve Pelého na Slovensku, a tu v Melbourne som pomáhal pri troch koncertoch Karla Gotta a Heleny Vondráčkovej. Takže Lúčnica so 45 muzikantmi a tanečníkmi bola trochu dobrodružstvom, ale vyšlo to. Mali krásne vystúpenia v Melbourne a Sydney, boli vo všetkých veľkých novinách a televíziách, prvýkrát na území Austrálie sa propagovalo meno Slovenska v takejto veľkej miere.
Čo zaujímavé chystáš na najbližšie vysielania SBS?
Vysielania SBS vždy závisia od historických výročí, udalostí medzi krajanmi v Austrálii alebo azda aj náhody a šťastia. Ťažko vopred tipovať, čo nám život prichystá nasledujúce mesiace, ale určite bohato pokryjeme návštevu slovenského ministra zahraničia, advent, Vianoce a Nový rok a údajne majú prísť do Perthu na Hopmanov pohár po nejakom čase aj Slováci – Dominkáči Hrbatý a Cibulková.
Pri svojej práci v SBS si postretal mnoho našincov. Na koho výnimočného zo Slovenskej komunity si natrafil...?
Na tých všetkých si naraz ťažko spomeniem, ale mali sme vdovu po prvom prisťahovalcovi zo Slovenska vôbec, čo dostal občianstvo, pani Jandurovú, slovenského námorného kapitána, ktorý sa plavil aj sem Ľuboša Piláta, muzikanta na lesnom rohu Alberta Vlčeka, významnú slovenskú maliarku Natašu Floreanovú, staviteľa Jána Belániho, podnikateľov, kňazov a množstvo obyčajných ľudí s nádhernými životnými príbehmi. Z tých známejších zazneli najkrajšie exkluzívne rozhovory s prezidentom Ivanom Gašparovičom, bývalým prezidentom Michalom Kováčom, bývalým premiérom Mikulášom Dzurindom, bývalým ministrom zahraničia Eduardom Kukanom, vysokým komisárom EU Jánom Figeľom, tenistami Kučerom, Hrbatým, Mečířom, Hantuchovou, hokejistom a europoslancom Petrom Šťastným, hercom Ladislavom Chudíkom, arcibiskupom Alojzom Tkáčom, na všetkých si narýchlo nespomeniem.
Mal si aj nepríjemné zážitky so slovenskými emigrantmi alebo s návštevníkmi zo Slovenska?
/Buď tu v Austrálii, alebo aj vo svete.../
Dva-tri príklady by sa našli. Boli takí, ktorí chceli nadávať na austrálske úrady a vyšetrovať veci, ktoré nespadajú do našej právomoci a nesmieme sa nimi zaoberať, boli takí, čo ihneď písali sa kus českého slova vo vysielaní, hoci šlo o zámer a propagáciu Slovenska takouto cestou, ale môžem zaklepať na drevo, že za tých takmer 7 rokov, čo vysielam, nič výnimočne zlé, alebo kritické sa neobjavilo. Skôr mám len obavy, aby sa slovenský program udržal, lebo vzhľadom na počet krajanov žijúcich v Austrálii po každom sčítaní ľudu je slovenská komunita na chvoste, dole v tabuľke a klesá. SBS vysiela v 68 rečiach, a tá naša sa pohybuje už niekde okolo 58.-60. Takže treba bojovať, aby tá slovenčina v nedeľu večer o 22.00 hodine nezmizla.
Andrej a Steffi Graf
V Tvojom oficiálnom životopise na webstránke SBS sme sa dočítali, že si študoval v Petrohrade. Je to pravda? Ako k tomu došlo?
V Petrohrade, bývalom Leningrade som študoval preto, lebo som odmalička chcel byť športovým reportérom a na Slovensku som nemal žiadnu protekciu, bohatých rodičov ani veľké nádeje. Ponúkala sa však možnosť študovať žurnalistiku na Petrohradskej štátnej univerzite 1980-85 a záujem tam veľký nebol. Nie div – zima, ďaleko od domova a problémy so stravou. Tak som sa prihlásil, lebo som mohol naplniť svoj sen. Dnes neľutujem, stretol som nových ľudí, videl svet a dostal sa k žurnalistike a športu azda aj ľahšie než v Bratislave.
Pretože si precestoval viac ako 40 krajín a spoznal ich zvyky, veríme, že málokto je kvalifikovanejší ako ty na to, aby porovnal životný štýl v Austrálii a na Slovensku. V čom sa teda podľa teba asi najviac odlišujeme?
Veľa je dané zemepisne: naopak sa jazdí, veľký časový rozdiel, klimatický, rečový. Každý krok má svoje pre a proti. Niečo získate, niečo vám chýba. Po páde komunizmu 1989 sa mnohé rozdiely vyrovnávajú, miznú. V Austrálii je viac voľnosti, ľahkosti, pokoja a tolerancie. Na Slovensku a okolo hraníc viac kultúry, stretnutí s ľuďmi, náboženskej viery, ale aj politiky, kriminality, dopravných nehôd a závisti. Čo je pre mňa najťažší a najväčší rozdiel? Ten 24-hodinový let medzi blízkymi rodinnými príslušníkmi za ťažko zarobené peniažky....
Davis Cup Andrej s Pelem Andrej s rodinou
